Sestra - časť prvá autor Raslaw dátum: júl/2002 Že môj foter nie je celkom v poriadku, to som vedel.Ale to čo urobil teraz to nemá obdoby. S matkou sa rozviedol pred dvomi rokmi, kvôli nejkej kolegyni a teraz sa s ňou oženil! A tajne! Nikomu nič nepovedal, len odrazu bum! A bolo to tu.Dokonca sa rozhodol, že predá byt a nasťa- hujeme sa do jej vily. Vtedy som si povedal, že mám už 19 rokov, o pol roka maturujem a potom odídem na vždy. Nech si foter s ňou býva v jej vile. Ja tých sedem mesiacov vydržím aj s bodákom v riti! Že to budú dva roky a že budú pre mňa peklo na zemi, to by ma ani vo sne nanapadlo. Tak sme sa teda ku nej nasťahovali a hned prvý večer vysvitlo že má dcéru - Nikolu. Je veľmi divné ako sa foter správal, ale mohol mi aspoň povedať, že budem mať odrazu mladšiu sestričku, keď sa mi ani ne- unúval predstaviť moju budúcu matku. Ale čo už... Na druhú stranu musím uznať, že foter mal vkus. Moja nová matka bola proste kus ženy a jej dcéra sa tiež nedala zahanbiť. V ten prvý večer mala na sebe oblečené, len také športové oblečenie, ale aj v ňom vyze- rala veľmi dobre. Bola fakt pekná. Mala vtedy len 16 rokov, ale merala už 175 cm. Čiže bola o rovné tri centimetre vyššia odo mňa. A tak sme začali žiť náš nový "rodinný život". Prvé dva týždne som Nikolu vôbec nevidel, lebo hneď po tom čo sme sa nas- ťahovali odišla na výlet zo školy. Keď sa vrátila, na druhý deň v sobotu som sedel na lavičke vonku na záhra- de, keď v tom prišla moja "akožematka" a povedala mi že či by som nešiel pomôcť Nikolke dole do posilovne. "Vy tu máte aj posilovňu?", prekvapene som sa spýtal. "Áno, to vieš, žena v mojich rokoch už musí na seba trochu viac dbať." "Aha. A kde je tá posilovňa? Lebo zatiaľ mám v tej tvojej vilke problém nájsť aj svoju izbu." "Pôjdeš do pivnice, potom hneď do prvých dverí napravo do chodby a na konci tej chodby sú dvere do posilovne." Vyšiel som z údivu:"Preboha, vy tu máte vybudovaný snáď protiatómový kryt!" "To síce nie, ale celá vila je podpivničená." Radšej som vstal, mávol rukou a šiel za Nikolkou. Preboha, čo môže odo mňa chcieť v posilovni? Nikdy som činkám neholdoval a pri mojej výške 172 cm a váhe 58 kíl nevzbudzujem dojem svalovca ani v krivom zrkadle. Posilovňu som našiel na prvý krát. Sedela na akejsi posilňo- vacej lavičke oblečená, zase v tom istom šporovom komplete ako v prvý deň keď som ju videl. Keď som vošiel dnu bez slova vstala, zamkla dvere a kľúče si strčila do vrecka. Počudoval som sa, ale nespýtal som nič. Chvíľu bolo úplne ticho a tak som sa rozhodol, že sa aspoň spýtam s čím jej to mám pomôcť. Ale skôr než som otvoril ústa spustila sama. Dodnes mám v živej pamäti jej slová z ktorých som bol najprv úplne vedľa: "Dosť že ideš! Myslíš, že tu budem na teba vyčkávať do nekonečna? Nabu- dúce, keď ťa zavolám, tak v momente dobehneš. Rozumel si, ty chudák?" Stál som tam pred ňou, počúval tie nazmysly a absolútne som nič nechápal. "Rozumel si? Alebo si ešte aj hluchý?", zvreskla na mňa asi po minúte môjho mlčania. Keď mi to konečne všetko došlo, tak som spustil pre zmenu ja: "Počúvaj ma! Nie si ty tak trochu vadn..." Prááásk!!! Vzduchom preletela facka, ktorá dopadla na moje líce! "Ja som sa ťa na niečo pýtala ty úbožiak! Teraz ma dobre počúvaj! Ja som si tu doteraz spokojne žila a vôbec som nebola na teba zvedavá. Ale keďže sa tvojej prítomnosti v tomto dome nezbavím, tak aspoň budeš do bodky plniť čo ti rozkážem!" Tak to je super, pomyslel som si. Nejaká šestnásťročná štanda ma tu bude dirigovať. Pomaly som ale začal cítiť mravenčenie na líci a až teraz som si uvedomil, že mi strelila facku. Ale poriadnu. A odrazu zmenila ten rozkazovačný tón na výsmešný: "Dovoľ aby so ti všetko vysvetlila. Ty budeš jednoducho môj sluha. A ok- rem toho budeš aj šašo. A proste všetko na čo si zmyslím. Pozri sa na se- ba. Aj keď som o tri roky mladšia, ale som rovnako vysoká ako ty. A poz- ri sa na tie svoje špáratka, ktoré ty asi nazývaš ruky a nohy. Dovoľ aby som sa zasmiala. Zožerem kefu ak vážiš aj s topánkami 60 kíl." Odrazu zmĺkla, vyzula si tenisky a začala si vyzliekať tepláky. Ako si ich vyzliekala a pomaly odhalovala svoje opálené svalnaté nohy začalo mi to všetko dochádzať. Som zvedavý čo bude keď si dá dole bundu, preb- leslo mi hlavou. Pod teplákmi mala oblečenú krátku bielu minisukňu z ktorej vytŕčali von dve perfekne prepracované nohy. Už asi viem prečo si ma dala zavolať do posilovne... Obula si naspäť tenisky a začali si pomaly rozopínať teplákovú bundu. Prvé čo mi odrelo do očí boli dve veľké prsia ktoré tepláková bundu tak trochu zmenšovala. Prsia akoby chceli vyskočiť z hlbokého výstrihu tiel- ka ktoré končilo nad pupkom. Všimol som si, že nemá podprsenku, ale aj tak prsia pevne stáli. Keď si bundu vyzliekla úplne a stála predomňou v tej minisukni a tielku som si všimol jej svalnaté paže. Preboha! Však tá ma raz také bicepsy ako ja. Cítil som, že mi srdce skáče až v hrdle, keď znovu spustila: "Ako vidíš, keď sa porovnáš som mnou, tak nemáš žiadnu šancu. Už chápeš prečo mi budeš S L Ú Ž I Ť???" Nezmohol som sa ani slovo. "Poď sem.", povedala a ja som šiel ako robot za ňou pred zrkadlo. Stláli sme tam pred veľkým zrkadlom, keď povedala: "Napni tie svoje úbohé svaly." Nechcel som to urobiť, lebo som vedel, že je to vopred prehratý boj. Tak som sa spýtal: "A prečo by som mal?" Prááásk!!! Ďalšia facka... "Som ti vravela, že čo ti rozkážem bude pre teba sväté! Tak do toho! Snáď sa nedáš zahanbiť nejakou o tri roky mladšou babou? Alebo áno?" "Nie...", povedal som potichu. A tak so zdvihol pomaly ruky a urobil typickú bicepsovú pózu. Vzápetí na to, to spravila aj Nikola. Vyzeral som popri jej vypracovanému telu ako chrt. Zvesil som ruky. Začala sa smiať. Strašne smiať. Ten smiech mám v ušiach dodnes. "Budem ťa volať Prdík. Lebo si oproti mne také nikde nič." A v tom okamihu začalo to všetko ponižovanie. "Poď sa odvážiť,", povedala z ničoho nič,"aby sme vedeli na čom sme." Stúpil som si na digitálnu váhu a ukázala 58,300 kg. A začala sa znova smiať. Potom ma odstrčila a váha ukázala pod jej nohami 72,400 kg. A to nebola tlstá, ale svalnatá. "Poď sa pretláčať rukami.", zavelila. Nezmohol som sa na odpor a tak sme už klčali pri jednaj z tých posilňo- vacích lavičiek. A držali sa za ruky. "Dávam ti výhodu, Prdík. Môžeš začať kedy chceš." A tak so zatlačil. Mal som pocit, že tlačím na stenu a nie na moju novú mladšiu "sestru". Asi tri minúty sa nám ruky vôbec nepohli. Vtedy som sa potešil, trochu pousmial a pomyslel, že nieje až taká silná ako vyze- rá. Počítal so v duchu do desať a potom dal do toho všetko. Zatlačil som a jej ruka začala pomaly klesať. Potil som sa ako pes, ale cítil som,že víťazstvo mám na dosah ruky.Tlačil som, pot mi kvapkal z čela, ale jej ru- ka pomaly, ale iste klesala a ja som sa začal zase cítiť sebeisto. "Bože, Prdík čakalo som všeličo, ale že si až taký chudák to som nevedela. Však ja keď budem chcieť tak Ťa zlomím v páse ako zápalku. Ty úbožiak." Absolútne som nechápal. Tie slová prišli tak nečakane. Ani sa jej hlas ne- zatriasol od vynaloženej námahy. Ale ako som sa o pár sekúnd presvedčil pre ňu to žiadna námaha nebola. Odrazu začala jej ruka tlačiť proti mojej a za tri sekundy sme boli vo východiskovej polohe. Tlačil som ako blázon, ale nič nezaberalo. Chvíľu ma nechala ešte tlačiť, potom sa usmiala a pri- tlačila moju ruku o stôl. Prehral som. Na celej čiare. Ona sa so mnou len tak zahrávala. Chcel som sa prepadnúť pod zem. Bože tá hanba. "Prdík, napni znovu svaly!", rozkázala. Napol som. Čo som mal robiť. Už to bolo aj tak všetko jedno. Stlačila mi biceps a skonštatovala, že je mäkký ako špongia. Potom vzala krajčírsky meter a zmerala mi obvod bicepsu. "Tridaťdva centimetrov!", zasmiala sa,"Tridsaťdva centimetrov. Toľko som ja mala, keď som mala trinásť rokov. Ale ten môj bol tvrdší. Podstatne tvrd- ší!" "Tu máš centimeter a teraz zmeraj ty mne. A nezabudni si ho chytiť!" Napla biceps, ktorý sa mi teraz zdal väčší ako keď sme stáli pred zrkadlom. Zmeral som ho. "No? Koľko?" "Štyridsaťosem..." "Áno štyridaťosem! To je o šetnásť viac ako máš Ty! A teraz si ho stlač!" Stlačil som. Ako sa dalo čakať bol tvrdý ako žula. "Vieš čo, Prdík?" "Čo?" "Aby si sa necítil tak úboho, tak sa ideme pretláčať ešte raz. Ale ty mô- žeš teraz používať obidve svoje špáratka!" Špáratka! Hrozne ma ponižovala. Ale čo som mal robiť. Bohužial mala pravdu. A aj fyzickú prevahu. A bola si toho vedomá. Strašne vedomá. Tak sme sa znovu chytili za ruky, ja tentokrát oboma, ona len jednou. Začali sme sa znovu pretláčať. Tentokrát bol ten boj namáhavejší aj pre ňu. Ale žiadnu radosť som z toho nemal. Zatiaľ sme boli na mŕtvom bode, asi mi- nútu. Lenže ja som tlačil s dvoma rukami a ona len s jednou. Odrazu sa zhlboka nadýchla a zatlačila. V priebehu ďalšej minúty som mal obe ruky na stole. Bože ja by som potreboval ešte tretiu ruku aby som je pretlačil. Pekne to mala vymyslené. Povedala, že môžem používať obe ruky aby som sa necítil tak úboho, ale pri tom určite vedela, že vyhrá. Teraz som sa cítil viac než úboho. Vstala. Chytila mi jednou rukou ľavú ruku, druhou pravú ruku. "Prdík! Si v prdeli!", a začala sa smiať. Tušil som, že sa blíži niečo čo sa mi asi nebude veľmi páčiť. Že si asi chce dokázať svoju silu aj tým, že ma jednoducho zmláti. Začala mi ruky tlačiť k sebe a ja som sa snažil ich od- ťahovať vytrhnúť sa jej, ale nič nepomáhalo. Keď som mal obe ruky pri sebe, prechytila si ich obidve do jednej a držala mi ich za zápästia. "No vidíš. Ty nemôžeš a rukami ani pohnúť, lebo si slaboch a aj ja mám jed- nu voľnú. Kam to chceš s ňou dostať. Do ksichtu? Do brucha?" Bol som ticho. "Nehovoríš nič, tak to dostaneš aj tam, aj tam." Jej ruka vyletela a tvrdo dopadla na mojej tvári. Tento krát to však už ne- bola facka, ale úder päsťou. Podlomili sa mi kolená. Chcel som sa stoj, čo stoj vymaniť, ale nemal som najmenšiu šancu. Druhý úder nasledoval do ža- lúdka, ale tentokrát kolenom. Zrútil som sa na zem. A keďže mi stále drža- la obe ruky, tak som si ich vykrútil. Zreval som od bolesti. Pustila ma. Chvíľu nadomnou stála a potom ma dvakrát kopla. Nevládal som s dychom a zví- jal som sa na zemi. Potom ma chytila za tričko a ťahala ma ku zrkadlu. Vytiahla ma na lavičku pred zrkalom, natočila ma tak aby som na seba videl. Chytila mi hlavu za vlasy, podvihla mi ju a ako som tam ležal stisla mi krk mezdi svoje vypracované stehno a lýtko. Trochu zatlačila až som sa videl v zrkadle ako červeniem. Chvíľu ma dusila a v tejto polohe keď mi na la- vičke zvierala hrdlo svojou nohou a druhou stála pevne na zemi ma buchla znovu do brucha a potom napla bicepsy a obdivovala sa v zrkadle. "Pozri sa! Nie je to pekný pohľad? Ja ťa tu škrtím svojou nohou, napínam svoje bicepsy a Tebe pomaly dochádza dych. Milujem pocit víťazstva. Ne- viem sa ho nabažiť." Potom ma pustila. Išla bližšie ku zrkadlu a začala striedať všetky kulturistické pózy. Keď sa pokochala pohľadom na svoje vlastné telo otočila sa a skopla ma zem. Keď zistila, že už mám dosť od- vrkla, že nič nevydržím a išla posilňovať. Nechala ma tam ležať a ona si šla zdokonalovať svoje telo. Keď som sa o desať minút pozviechal povedala mi aby som vypadol, že teraz mám voľno. Keď sa bude chcieť zabaviť, tak si po mňa príde. Pokračovanie nabudúce...