Kavireň original by Absfan (johnsm00007@yahoo.com) translated by TEAK ( teak@centrum.sk ) Sedel som v kaviarni, pil kávu a vychutnával sladké ničnerobenie. Vonku bolo horúco ale vnútri bolo príjemne chladno.Preto som tam prišiel.Ale to nebol dôvod prečo som tam sedel na dovolenke. Bol som na cestách a zakotvil som v druhom najvačšom Európskom meste St-Petersburgu. Prečo?Nemal som nijaký zvláštny dôvod. Poznáte to,chodíte v neznámom meste a pozeráte si pamätihodnosti.Presne tak ako ja.A najlepsie na to je, ked si sadnete do príjemnej kaviarničky na chladené pivo, a pozorujete prechádzajúcich sa ludí okolo vás. To je tá časť dovolenky ktorú milujem najviac - prečo ísť niekam kde si nemôžete vychutnať atmosféru? Sadol som si za stôl.Našiel som si ten najlepší. Videl som na ulicu, a na celú kaviareň. Perfektné na sledovanie ľudí. Po chvíli prišla čašníčka opýtať sa ma čo si prajem.Dal som si pivo ako už iste viete. Velmi som sa o ňu nezaujímal,ale keď mi priniesla pivo, pozrel som sa hore na toto krásne vyzerajúce dievča z Ruska,ktoré stálo oproti mne. Mala ten najkrajší úsmev čo som kedy videl. Modré oči jej žiarili. Položila pivo na stôl, a vtedy so uvidel jej ruku. Bola obrovská. Obrovská ale nádherná. Bolo to nádherné dievča! Jej biceps sa pohyboval a vyzeral veľmi živo - to dievča má určite vypracované telo. Pil som pivo, pozeral sa na ulicu, a samozrejme na čašničku. Mala na sebe čierne nohavice, nie veľmi pevné, A biele tričko bez rukávov. Jej ruky a hlavne biceps sa bez prestávky pohybovali. Nikdy som si nemyslel že me môže tak vzrušiť pohyb rúk. A vtedy sa to stalo.Cez tričko som videl jej brucho. Súbor desiatich pevných tehličiek ako skala. Veľmi pevné a nádherné brucho na 20-dsať ročné dievča. Bol som v nebi. Nikdy by som to na seba nepovedal,ale do tej kaviarne som chodil často.Vždy sám. Vždy ten istý stôl aby som ju mohol pozorovať. Raz keď som sa jej opýtal aký šport pestuje, tak mi nechcela povedať. Požiadal som ju, aby napla svoje svaly, ale odmietla. Ale keď bola kaviareň skoro prázdna, začala upratovať.Vždy keď zdvihla niečo ťažké a svaly sa jej nádherne vyburácali do guličiek sa na mňa pozrela a usmiala. Vôbec som nemal chuť odíst.